O nenaplnenej láske

Autor: Katka Slatkovska | 14.9.2012 o 22:39 | (upravené 15.9.2012 o 11:22) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  379x

Príbeh tejto lásky sa začal na jeseň. Poznačený zažltnutým októbrovým lístím a rozstrapkanými nostalgicky sivastými oblakmi vtlačil nezmazateľnú pečať do breviára spomienok.

Muž stál uprostred jedného zo staromestských námestí a zrazu ju zazrel. Zaregistroval ju presne na mieste, v bode, kde sa križuje ulica Sadová so Sevastopoľskou. Žena krásna, asi tridsaťročná bezdetná a v očiach jej hrali nezbedné iskierky detskej neposlušnosti. Mohla mať všetko, čo si len zaželala, bývala v prepychovej vile na Arbenskej, miesto v skutku čarovné a jej muž bol zaslúžilý vedec, milý charakterný starostlivý človek. Žena nebola šťastná už presne sedem rokov – sedem symbolických rokov, odkedy si vzala za muža dobráka menom Vladimír. Malá bosorka! Ktorákoľvek iná žena by si šla nohy dolámať, len aby sa nanútila do pozornosti šľachetného mladého pekného pána Vladimíra. Ach bohovia, všetci bohovia milí! Čo len tá žena, ktorá sa v oný jesenný deň ozdobila slnečnicou, čo vlastne chcela?

Presne v tú istú chvíľu, v momente, keď sa muž pozrel v ženinu stranu, pozrela na muža aj žena menom Jarmila. Scéna ako z filmovej romance o osudovej láske – ani lístok na stromoch v Sade Janka Kráľa sa nepohne, ani mráčik neprebehne a široko-ďaleko nikoho. Len oni pochopiac, že boli stvorení jeden pre druhého.

Dali sa dvaja do reči a muž žene povedal, že jej slnečnica sa mu veľmi nepáči, aj keď impresionisticky kontrastuje s látkou jej dlhých čiernych šiat, i tak sa mu veľmi nepáči. Žena chcela slnečnicu zahodiť do Alfonzovej fontány, no muž jej to nedovolil a sám jej slnečnicu od tej chvíle niesol. Mužovi sa slnečnica veľmi páčila, len nechcel, hneď v úvode, vyzerať ako slaboch a pritakávač.

Od tej chvíle boli spolu stále. Muž každému hovoril, aby to všetci vedeli, že teraz nemá na nič iné, okrem nej, čas. Trávili spolu dni v parkoch, baroch a krčmách ale aj dlhé nočné chvíle a mesačný svit a svetlo polnočnej lampy patrične dotvárali obraz scenérií a chvíľ, ktorých hodnotu človek niekedy pochopí až rokmi. Keď to už inak nešlo, boli aspoň online.
Aj mužovi rodičia, starkí, známosť odobrovali, a to snáď prvýkrát.

Minul sa november a prešiel aj december a aj január a tu si muž zrazu uvedomil, že ďalej už takto nemôže a že ho tá láska ničí.
„Ach, Katarína, drahá Katka,“ vraví mi ten muž, dívajúc sa na mňa úkosom, „ vtedy som sa začal správať ako muž.“ V myšlienkach sa začal zaoberať tým, ako sa jej čo najrýchlejšie zbaví. Evita Urbaníková alebo aspoň Paulo Coelho, kde ste? Kde len teraz ste?

Na pravé poludnie oného februárového dňa jej to chcel povedať: Že ho strašne zožiera a že si ani len predstaviť nevie, že by sa jej venoval na plný úväzok. Že ho strašne nudí, to by už radšej nespomenul - chcel byť gentleman.

Lenže ona – bystrá ako každá žena, ho v ten chladný obedný čas, taký chladný, až jednému krv v žilách tuhla, uvítala hneď vo dverách jej honosnej arbenskej vily so slovami, že ju strašne zožiera a že si ani len predstaviť nevie, aby sa mu venovala na plný úväzok. Že ju strašne nudí, to už radšej nespomenula – nechcela ho, chudáka, raniť.

„A ja, vtedy prekvapený zronený muž som v tejto chvíli veľmi rád, že mi vtedy bola takto inteligentne uvoľnila cestu k novej. Baví ma taká, aká je a ja sa jej s radosťou venujem na plný úväzok,” ukončuje muž svoj monológ.

Príbeh o zväzujúcom pracovnom úväzku trvajúcom viac ako tri mesiace sa týmto končí. Muž opäť môže dýchať a cíti sa slobodný... Vraj je v novej práci šťastný, vraj je tam veľmi šťastný... A ak príde čas, že opäť bude cítiť napätie, opäť raz odíde. Lebo zostávať, by bolo v tomto prípade pre neho rovnako neprirodzené, ako ísť na koncert Desmodu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?