„Tak ako to ide?“ zisťoval Thorsten.
„Do neskorej noci som s tým hotová. Môžem ti to potom hneď poslať“, zareagovala Eva pohotovo.
„To nie je potrebné,“ zahlásil. Biele skajpové políčko vzápätí zaplnili dve prosté vety:
“Nemusíš už posielať žiadnu kreatívu – stačilo mi, čo som videl. Máš veľký potenciál.”
Eve sa na tvári objavil taký veľký úsmev šťastia, že keby nemala uši, vertikálne, po obvode, by objal celú jej peknú hlavu.
“Na vstup do veľkého sveta reklamy potrebuješ už len jedno”, pokračoval Thorsten a Evin sústredený pohľad skajpový riadok natriasal ako siroty prázdne ryžové vrecko na tretej strane Čenkovej detí, aby do posledného vypľul všetky euforické písmená.
“Stačí, ak medzi nami prebehne sex. Príď za mnou zajtra ku mne domov.”
Eva dostala veľkú imaginárnu facku. Trhlo ňou, zamrazilo, no vzápätí sa jej údivom rozšírené zreničky vrátili do pôvodnej, ba až menšej veľkosti a myseľ ovládol stav, akému sa hovorí smútok a sklamanie.
V myšlienkach sa ocitla sa u babky – u tej, z otcovej strany. Aj keď to nahlas nikdy zo slušnosti nevyslovila, vždy mala radšej maminu mamu, babičku s krásnym menom, Margarétka. Ani v tomto prípade sa babička nevolala Margaréta, mala ešte krajšie, božskejšie meno.
Deti zvyknú mať jednu zo starých mám radšej. Keby ste sa ich opýtali prečo, asi by nevedeli presne odpovedať. Nie je to len preto, že obľúbenejšie babky lepšie varia a pečú, viac sa smejú a viac svoje vnúčatá objímajú a ich príbytky krásne voňajú. Eva mala pri babičke s božským menom pocit slovami neopísateľnej voľnosti a pokoja, ona lietala.
Žiadne pravidlá a zákazy, ale iba tiché dohody – práve preto bola Eva v náručí babky Margarétky krotkým baránkom dobrovoľne.
Na stole starej mamy z otcovej strany, tej druhej, trónila na tanieri veľká hrubá klobása s dvoma krajcami na tenko nakrájaného pšeničného chleba – núkala sa aj s požehnane nadelenou horčicou – jedia predsa aj oči.
Eva s napoly odvrátenou hlavou hľadela na klobásu a po detských lícach sa jej kotúľali obrovské slzy bezmocnosti. Tak veľmi nechcela babku sklamať tým, že klobásu nezje, no vedela, že tá klobása je pre ňu príliš veľké sústo. Malej Eve klobásy jednoducho nechutili. „Len ju nechaj. Nemá na výber. Vyhladne a zje to.“ Ozvala sa suseda, ktorá sa u jej babky-Terezky zastavila po spevník. Ten jej sa niekde zapatrošil, a pretože bola sobota večer, jediný obchodík tohto malého mestečka s náboženským tovarom bol zatvorený, nemala si ho kde narýchlo kúpiť.
Eva nechcela babku-Terezku odmietnuť, a tak si klobásu vyniesla na dvorček s prísľubom, že na vzduchu jej lepšie pôjde dole hrdlom. Potajomky ju cez plot prehodila susedovmu psíkovi Maxovi – zožral ju na jeden hlt.
Brušká Eviných štíhlych prstov zaujali svoje pozície na klávesnici a odhodlane spustili svoju sonátu. Nebola to sonáta o mesačnom svite, ani sonáta o sklamaní. Vlastne celá táto jej reakcia na Thorstenovu pracovnú ponuku nebola sonáta, lebo nemala dramatický obsah a nevyužívala zásadu kontrastu témat a harmonických vzťahov, ako by to v prípade sonáty malo byť.
Skladba v podaní virtuózky Evy bola len strohým odmietnutím ponuky s konštatovaním, že si nemyslí, že by k úspechu vo svete reklamy potrebovala do svojej skladby vsúvať pasáže o vojnách v posteli, vo vani či výťahu, na tmavej chodbe a v aute a vlastne všetky tie miesta, ktoré Thorsten uviedol, jedno po druhom zopakovala, pre istotu, aby bolo jasné, že ani na jednu z tých vojen nepristúpi.
Thorsten Evu ešte hodnú chvíľu presviedčal, že je to dobrá ponuka a že si to má sakramentsky rozmyslieť, pretože odmietnutím jej už nikdy nebude dopriané pracovať v najlepšom kreatívnom tíme v celej strednej Európe. Evinu myseľ vo vrstvách prikrývali závoje smútku. Už nereagovala písmenkami, iba riadky mechanicky čítala.
„...no dobre – na toto nemám čas. Mala si na výber a rozhodla si sa zle. Good for you, bad for your career...“ dopísal ešte pred pár minútami veľmi zreteľne sa črtajúci kreatívny šéf.
Niektoré životné príležitosti sú ako klobásy. Sú ľudia, ktorí po nich lačne chňapnú a zhrešia. Iným sa žalúdok obracia už iba pri pohľade na nich.
Thorsten Evu bleskovo vyhodil zo zoznamu známych na Skajpe, aj z friendlistu na Facebooku a dal Eve definitívne zbohom.
Eve sa vo svete reklamy darí. Veľmi sa jej darí, aj napriek odmietnutej klobáse. A hoci ona sa nevolá Eva a Thorsten sa volá tiež inak, a aj milovaná babička, nech je jej zem ľahká a nech Evu v živote sprevádza, sa volala inak, všetko ostatné v tomto príbehu je možno pravda.
Thorsten je umelec, to sa musí uznať. Každý to o ňom vie – napríklad aj tá žena, s ktorou má deti.